Antropologická biotypologie

 

 

"Existujú jedinci a skupiny ľudí, pasujúcich sa za oprávnených posudzovateľov
informácií, poznatkov, znalostí, pravdy. Osobujú si na to právo, ktoré im nikto
nedal a nemajú schopnosti náležite to zvládnuť z dôvodu, že tak robia aj vo veciach pre nich absolutne neznámých, o ktorých nič nevedia. Nesnažia sa veci spoznať, overiť si ich pravdivosť, uplatniť ich v prospech spoločnosti. Reagujúc odmietavým spôsobom nadobúdajú zaujatosť-teda neobjektívnu predpojatosť, čo je nespravodlivo posudzujúca zaujatosť. Naviac, ak sa stavajú sami do pozície skeptikov, tak to výrečne hovorí o ich smerovaní. 

Na vysvetlenie: 

skepsa = epistemologický postoj spochybňujúci možnosť dosiahnuť poznanie, obvykle chápané ako zhoda so skutočnosťou; 

skeptickosť = nedôverčivé pochybovanie o všetkom; 

skepticizmus = životný postoj a metóda zdôrazňujúca význam pochybností

a popierajúca možnosť vytvoriť si pevný názor o podstate vecí. Takých
postojov sa dopúšťajú ľudia neschopní vytvoriť si vlastný názor, nedôverujúci
svojim schopnostiam.

 

Namiesto snahy upraviť svoje schopnosti, zlepšiť svoje poznanie, znevažujú iných, v domnení, že potom v porovnaní s nimi, pošpinenými, budú
vyzerať lepšie, čistejšie. Majú výhodu v tom, že uvedomujúc si nemožnosť
dosiahnuť v týchto záležitostiach úspech pre svoju neschopnosť, sa
združujú do skupín. V neznalej verejnosti to vytvára dojem, že ak skupina
ľudí, prezentovaná určitým názvom, organizačnou štruktúrou, stanovami, vyhlási nejaký konsenzuálny názor, dohodnutý na svojom zasadnutí, tak bezosporu má nespochybniteľnú pravdu. Najmä ak tá skupina sa správa povýšenecky, nadradene a naviac udeľuje určité ocenenia, nepodstatné či pozitívne alebo negatívne.

 

Verejnosť si málokedy všimne zásadné rozpory v tvrdeniach takej skupiny, vylučujúce objektívne, spravodlivé, valídne, faktografické posúdenie. Dokonca často ani vtedy, keď ide o zosmiešnenie a spochybnenie informácie či znalosti jednoznačne správnej, všeobecne pozitívne známej, o ktorej nikomu ani nenapadne pochybovať, lebo má o tom celoživotné skúsenosti. Zlomyseľné hračičkovanie takej skupiny brzdí správny rozvoj poznatkov vo verejnosti a ich náležité uplatnenie. Máme súcit a ľútosť s takto pochybenými ľuďmi, vyslovujeme však zásadný nesúhlas s ich znevažujúcimi postupmi
a varujeme verejnosť pred uznávaním takých postupov."

 

Ján Šramo